Tento blog mal pôvodne mapovať zábavné aj strastiplné chvíle, ktoré som zažila po presťahovaní z Bratislavy na Horehronie. A tak trochu si uťahovať z rozdielností kultúry, prostredia a životného štýlu. Po 2,5 rokoch sumarizujem, prečo som sa vlastne presťahovala a čo ma tu ešte drží.
Môj život medzi Horehroním a Nízkymi Tatrami sa začal v decembri 2013, kedy som sa rozhodla opustiť vystresovaný svet korporátnej Bratislavy a presťahovať sa do dediny na hranici Nízkotatranského národného parku. Až nápadne sa to podobá na seriál "Muži na stromoch", v ktorom sa spisovateľka z New Yorku ocitne v malom mestečku na Aljaške. Tu zisťuje, že prispôsobiť sa drsnému životu mimo civilizácie bude náročné, bolestivé a súčasne intenzívne plnokrvné dobrodružstvo plné nádherných momentov.
Na ilustráciu pripájam pár bodov, ktoré si tu musíte osvojiť ako prvé, keď chcete prežiť:
1. Potrebujete veľa, a tým myslím VEĽA, športového oblečenia a obuvi. Aj keď nešportujete.
2. Nepotrebujete topánky na vysokom opätku. Nedôjdete v nich ani do auta. Potrebujete GUMÁKY.
3. Zmierte sa s tým, že ROVINA prestala existovať. Na korčuľovanie zabudnite, pripravte sa na neľudské utrpenie pri behaní do kopca.
4. Rýchlo prijmite fakt, že jesť zdravo sa dá len doma. Šalátom do reštaurácií vstup zakázaný. Zbohom, milovaný FRESH!
5. Všetci bicyklujú. Zaraďte sa!
6. BIO je len mäso, mlieko, vajcia, syry, tvaroh a bryndza. Ovocie a zelenina tu nerastie. S výminkou čučoriedok.
7. Takisto ako sa Stopár po galaxii nezaobíde bez uteráka, ani vy nechoďte nikam bez Buffky.
8. Vrchol spoločenského vyžitia je grilovačka. A pije sa pivo, lebo víno je pre snobov. Aj to za 2 eurá z Lidlu.
9. Miestne KRČMY sa nápadne podobajú. Nestraťte sa!
K bodu 2 - počkajte si na 2:15 ;)
Komentáře
Okomentovat